Obec
Bojničky
feed-image RSS

V skratke o obci

Bojničky sú vinohradnícka obec na Slovensku v okrese Hlohovec. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113, keď sa obec spomínala v tzv. zoborskej listine. Od roku 1828 majú Bojničky klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Alžbety. Objekt bol dvakrát renovovaný v prvej polovici 20. storočia. Prvýkrát v roku 1906 a druhýkrát v rokoch 1932 a 1933, kedy bol kostol aj rozšírený. Zachoval sa v ňom pôvodný organ a hlavný oltár. V obci je tiež moderný kláštor sv. Cyrila a Metoda (kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta), vybudovaný v roku 2000. Nachádza sa tu tiež kaplnka sv. Rócha s plastikou rovnakého svätca, zhotovená v prvej polovici 19. storočia. V súčasnosti má obec približne 1365 obyvateľov. Každoročne sa tu koná Jarný beh obce.

Štát: Slovensko
Kraj: Trnavský
Región: Dolné považie
Okres: Hlohovec
Nadmorská výška:    210 m n. m.
Súradnice 48°23′28″S 17°47′53″V
Rozloha: 9,26 km²
Počet obyvateľov: 1 380
Hustota: 146 /km²
Starosta: Igor Bojnanský, Ing.
PŠC: 920 55
Tel. predvoľba 033
EČV HC

 

Kliknite pre načítanie mapy
Interaktívna maľovaná mapa Bojničky

História obce

Obec Bojničky sa nachádza na ľavej strane Váhu, v malebnom objatí posledných Inoveckých kopcov, 200 metrov nad morom, na návrší Podunajskej nížiny na Nitrianskej tabuli. Prvé historické písomné údaje o Bojničkách sú z roku 1113 v „Zoborskej listine“. Podľa tejto listiny, ktorá predstavuje súpis majetkov zoborského konventu sv. Hypolita, obec Bojničky (Boenza) patrí polovica konventu sv. Hypolita a polovica obce s horou a pozemkami je majetok hradu Hlohovec. Historické korene jestvovania sídliska na území Bojničiek siahajú do doby bronzovej, ktorú reprezentuje nález „štíhla sekerka v prostriedku s krátkymi vyvinutými lalokmi“. Podľa všetkých náznakov sa predpokladá väčšie osídlenie na území Bojničiek už v období Veľkej Moravy. Na základe archeologických výskumov z roku 1963 bola potvrdená existencia osídlenia okolo polovice storočia. Možno predpokladať, že sídlisko malo charakter slovanský, čo vyplýva z názvu uvedeného v Zoborskej listine „Boenza“, pretože koncovky – io, ico a enza boli slovanského pôvodu. Obec Bojničky bola poddanská. Jej majitelia sa menili. Pri vzniku Uhorska (1001) zrejme obyvateľstvo obce patrilo pod hrad Hlohovec, kde preukazovalo kastelánovi hradu určité služby. Po vpáde Tatárov (1241) zahynula polovica obyvateľstva hladom a morom. Po ich odchode patria Bojničky pod hrad Szolgagyor (hrad na Posádke), ktorý už v roku 1294 nie je uvádzaný. Posádka, je teraz časť obce Dvorníky nad Váhom, ktorý chránil dôležitý brod cez Váh v priestore Bereg. V roku 1275 uhorský kráľ Ladislav IV. daroval donačnou listinou „zem kráľovských hostí – Hlohovec“ za zásluhy Abovi, synovi Abovmu. V tejto donačnej listine sú Bojničky (Baynach) uvedené ako majetok hradu Hlohovec. V roku 1294 uhorský kráľ Ondrej III. odníma majetok hradu Hlohovec Abovi a daruje ho Abrahámovi Rúfusovi. O tri roky nato Abrahám Rúfus urobil výmenu majetkov s Abom. Medzi osady, ktoré získava výmenou späť sa spomínajú aj Bojničky. V roku 1321 rodina Abova po bitke u Rozhanoviec za podporu Matúša Čáka upadla do nemilosti a stratila všetky majetky. Do roku 1349 nie sú dokumenty, kto vlastnil hrad Hlohovec a jeho poddanské osady. V roku 1349 uhorský kráľ Ľudovít I. daruje synom Vavrinca nazývaného Selacus, hrad Hlohovec, ktorý tým dostáva nového pána. Z historických dokumentov nie je zrejmé, komu v tejto dobe Bojničky patrili, zrejme však hradu Hlohovec. Na donačnej listine bol uvedený ako prvý Mikuláš (Slávus) z rodiny Kont. V roku 1525 získava panstvo Hlohovec Alexander Thurzo. V donačnej listine kráľa Ľudovíta II. sú Bojničky uvedené ako súčasť pánstva. V roku 1635 vymiera rod Thurzovcov. V roku 1637 kráľ Ferdinand III. predáva panstvo Hlohovec Adamovi Forgáchovi. V tejto dobe sa Bojničky uvádzajú ako mestečko. V roku 1716 vymiera rod Forgáchovcov. V roku 1720 sa stáva majiteľom pánstva Hlohovec rodina Erdödyovcov. Rodina Erdödyovcov bola posledným majiteľom až do zrušenia poddanstva, potom už len ako statkárska rodina. Názvy obce Bojničky sa menili. V roku 1113 Boenza. Po tatárskom vpáde boli povolaní Saskí kolonisti a pod ich vplyvom sa menili aj názvy obcí, preto r. 1256 Baynach a r. 1275 Bajanach. V roku 1773 to bola Bajnoczka, r. 1808 Bojnička a konečne v roku 1920 Bojničky až doteraz. Bojničky v minulosti boli dôležitou križovatkou medzi hradom Hlohovec-Szolgagyör a Hlohovec-Šintava. Neskôr sú už len na dôležitej ceste medzi Hlohovcom a Šintavou. V roku 1664 sa obec dostala pod tureckú nadvládu. V tejto dobe sa musel richtár obce Bojničky (spolu s richtármi okolitých obcí) pokloniť tureckému bašovi v Nových Zámkoch a požiadať ho o ochranu pre obyvateľov obce Bojničky. Dostal záručnú listinu, ale zároveň mu určili ako má dane a iné poplatky platiť. Obec Bojničky v minulosti bola známa tiež vodnými mlynmi na Váhu. O počte obyvateľov obce sú dôkazy až neskôr. V roku 1715 mala obec 39 domácností a teraz v roku 2011 - cca 1360 obyvateľov. Obyvatelia obce v minulosti boli väčšinou roľníci. Pomerne veľa bolo i vinohradov. Časť obyvateľov sa živila želiarstvom. Pri vzniku hlohovského pivovaru statkár Szold tu preň pestoval chmeľ. V tom istom čase existovala Szoltová tehelňa. V roku 1869 prišli do Bojničiek Hanáci, ktorí zaviedli v obci výrobu košíkov.

Symboly obce

Pečať obce je zachovaná na urbariálnych písomnostiach z r. 1773, ktoré sú uložené v ŠOBA Nitra. Zobrazenie na tejto pečati je interpretované ako sv. Alžbeta s dieťaťom. V kruhopise pečate je nápis „SIGILLVM.PAGI.BOJNICZKA.1720“. Z tejto pečate vychádza aj súčasný erb obce – zobrazenie na ňom je interpretované ako sv. Alžbeta Uhorská s chudobným dieťaťom (žobrákom). V modrom štíte na zelenej pažiti stojaca postava sv. Alžbety Uhorskej v červenom odeve, striebornom plášti a so zlatou korunou na hlave. V rukách drží ľaliovité žezlo a zlatý chlieb, ktorý podáva chudobnému dieťaťu (žobrákovi), ktoré je zobrazené v striebornej farbe so zlatými vlasmi. Medzi sv. Alžbetou a dieťaťom je na zelenej stonke červený zlatostredý päťlupeňový kvet.